Betón je stavebný materiál, s ktorým sa ľahko pracuje, pretože je veľmi »poslušný« a použiteľný na rôzne domáce práce a práce v záhrade. Z betónu možno zhotoviť plot, záhradnú lavičku, chodník v záhrade, terasu a pod. a dá sa aj farbiť.
Základy betonovania
Beton je umetni gradbeni material, sestavljen iz treh glavnih delov: dodatnega materiala, cementa in vode. Med naravnimi dodatnimi materiali se uporabljajo rečni ali rudniški prod oziroma peščeni prod, redkeje drobljen kamen ali kamnu podobna trdna snov.
Umetni dodatni materiali so: kotlovska žlindra, žlindra iz plavžev, perlit in ekspandirana glina. Pomembno je, da imajo dodatni materiali približno enako velikost zrn, kar se zagotavlja s presejanjem.
Spojivovým materiálom betónu je cement. Podľa klasifikácie pevnosti (väčšie čísla označujú lepšiu kvalitu) sa používa cement označenia 300, 400 a 500. Na miešanie možno použiť ako komunálnu vodu, tak aj riečnu a jazernú, ale bez chemikálií škodlivých pre cement (vápnika, horčíka, cukru, sulfátov minerálnych vôd) s hodnotou pH nie menšou než 6 a nie väčšou než 8,5). Do betónu možno podľa potreby pridať aj prostriedky proti zamrznutiu, na urýchlenie tuhnutia, na farbenie a pod. Prostriedkami proti zamrznutiu sú chlorid vápenatý a prostriedok s názvom Tricosal S III. Zároveň sú to aj prostriedky na urýchlenie tuhnutia. Obe prostriedky sa môžu používať len podľa uvedených pokynov, pretože ovplyvňujú konečnú pevnosť betónu a napádajú betónovú oceľ. Väčšie množstvo týchto prostriedkov môže viesť k chemickému rozkladu betónu. (Množstvo chloridu vápenatého môže byť najviac 3% z množstva cementu pri betóne bez výstuže a pri železobetóne 1,5%). Tuhnutie sa zvyšuje prostriedkom Tricosal Normal.
Za barvanje betona se lahko uporabljajo oksidna ali manganska barvila, ki so odporna na kemične vplive cementa. Nikakor ni treba barvati betona po celotni debelini sloja. Barva se le zunanji, pokrivni sloj.
Množstvo materiálu na výrobu betónu závisí od kvality betónu. Pre betón, ktorý slúži ako podklad alebo ako výplň, zodpovedá kvalita B 70. Na 1 m3 betónu je potrebné 1,1-1,3 m3 prídavného materiálu, 150 kg cementu 400 a asi 130 litrov vody. Kvalita betónu pre železobetónové konštrukcie má byť aspoň B 140. Pre túto kvalitu betónu je takisto potrebné 1,1-1,3 m3 štrku, 210 kg cementu a 120 litrov vody.
Pred mešanjem betona je treba dodatni material presejati, tako da se v eno serijo doda le material enake velikosti zrn. Temu materialu je treba, še v suhem stanju, dodati presejani cement brez grudic, pred dolivanjem vode pa je treba mešanico najmanj trikrat premešati z lopato (najbolje jo je mešati na jekleni plošči ali deskah): med ponovljenima dvema premetoma mešanice gramoza in cementa z lopato je treba z majhne višine dodati potrebno količino vode s pomočjo vedra s pršilko (da voda ne bi izprala cementa). Po končanem mešanju mora biti vlažnost betona enaka vlažnosti zemlje. (Pozor! Navidezno suh beton se navlaži še sam od sebe!).
Uvoľnený a navlhnutý terén, ako aj nečistoty z miesta, kde chceme použiť betón, treba odstrániť a povrchy, ktoré budú v styku s betónom, treba navlhčiť. Betón sa nesmie púšťať z výšky ani hádzať. Ak sa ukladá do debnenia, treba ho dobre zhutniť. Pri domácich prácach je najlepšia ručná metóda zhutňovania. Zhutňovač na betón sa dá vyrobiť z tyče štvorcového alebo kruhového prierezu, s hmotnosťou 10-17 kg, s rukoväťou dĺžky 1,2 m. Zhutňovanie má byť nepretržité a treba dbať na to, aby nezostali nezhutnené miesta. Hrubšie vrstvy betónu treba zhutňovať približne každých 20 cm. Betóny, ktoré sú plastickejšie, najmä pre železobetónové konštrukcie, možno zhutňovať aj tak, že sa železná zašpicatená tyč s priemerom 20–30 mm vtláča do betónu dovtedy, kým sa na povrchu nevytvorí mazľavá vrstva podobná omietke.
Vgrajeni beton mora biti najmanj dva dni stalno vlažen, zato ga je treba občasno polivati z vodo ali prekriti z vlažnim pregrinjalom. Beton je treba zaščititi pred vremenskimi vplivi, tresljaji, močnim soncem, vetrom in različnimi kemičnimi vplivi. Vsi ti vplivi so škodljivi za proces vezanja betona in s tem tudi za trdnost betona.
Izdelava betona v barvi
Pri izdelavi barvnega betona se betonu dodajajo ustrezni pigmenti in barvila.
Z čoho – koľko?
Z dodatkom barv se v vsakem primeru zmanjša trdnost betona, zato je treba biti previden in barvo dodajati le zmerno. Dodana barva nikakor ne sme presegati 10% težnostnega dela cementa. Pogosto dobljeni ton je odvisen od količine dodane barve (npr. z dodatkom 6% železovo-oksidno rumene dobimo močno rumeno, z dodatkom količine 2% pa kremno barvo). Z mešanjem več tonov je mogoče dobiti tudi nove različice. Tako se npr. z dodatkom 4% železovo-oksidno rdeče in 4% železovo-oksidno rumene dobi močno rdeča, opečnata barva. Z mešanjem tonov železovo-oksidno rumene in kromovo-oksidno zelene bo nastal zelo lep odtenek zelene barve. Če se namesto kromovo-oksidno zelene meša ultramarin, bo beton turkizno moder. Z dodatkom majhne količine črne se vsi toni do določene mere umirijo.
Barva, ki jo dodajamo betonu, mora imeti dobro prekrivno moč in barvno moč (da se z dodatkom majhne količine barve dobi enakomeren ton). Najboljši so organski in nekateri sintetični pigmenti. Nekaj količinskih podatkov: za eno vrečo cementa je potrebno 1,5-4,5 kg barve. Z dodatkom 1 kg barve cementu za prekrivni sloj debeline 1 črn (npr. za pločnik) dobimo obarvan beton za prekrivanje približno 1m2 površine.
Najpogosteje uporabljane barve
Boksitno rdeča je mleta snov, ki vsebuje približno 20% železovega oksida. Odpornost te barve proti vremenu, svetlobi in temperaturi je enaka odpornosti železovega minija, vendar ima manjšo barvno moč.
Kobaltová modrá je umelé anorganické farbivo, ktoré obsahuje oxid kobaltnatý a hlinitý. Svetlejší odtieň tejto farby je celínová modrá, ktorá obsahuje oxid cínatý. Pre malú kryciu schopnosť a farebný účinok ju treba pridávať do betónu vo väčšom množstve, čo môže spôsobiť trhliny. Dá sa miešať s farbivami, ktoré sú odolné voči atmosférickým vplyvom, svetlu a teplote a ktoré sa viažu s cementom.
Zelený oxid chrómu je umelé anorganické farbivo. Je odolný voči svetlu, atmosférickým vplyvom, teplote, kyselinám a zásadám. Je použiteľný s cementovým spojivom a možno ho miešať so všetkými pigmentmi. Má výbornú kryciu a farbiacu schopnosť.
Manganova rjava je umetno anorgansko barvilo, ki vsebuje 20% manganovega oksida. Odporno je na svetlobo in atmosferske vplive ter se lahko uporablja z vsemi vezivi, vendar bo z mešanjem s pigmenti, ki vsebujejo žveplo, dobil črn ton.
Manganova črna je zmleta naravna anorganska snov (zemeljska barva) z vsebnostjo železovega in manganovega oksida. Odporna je na apno in cement, na šibke kisline, na svetlobo in na atmosferske vplive. Ima odlično prekrivno moč in dobro prenaša tudi temperaturne vplive.
Okro rumena je naravna anorganska barva. Ton te barve se spreminja od svetlo rumene pa vse do rjave in se izdeluje v številnih niansah. Vsebuje hidrat železovega oksida (Fe203 - Н2О) in mangan. Železov oksid mu daje rdeč, mangan pa rjav ton. Odporna je na svetlobo in atmosferske vplive, slabo pa je odporna na kisline in temperaturo.
Smaragdno zelena (Guignet –– zelena) je hidrat kromovega oksida. Njen ton je nekoliko bolj ognjevit kot pri kromovem oksidu in ima večjo temperaturno odpornost.
Španielska červeň je prírodná anorganická farba, ktorá sa získava rozpadom hematitu (červená železná ruda). Obsahuje 80-90% % železného oxidu. Má vynikajúcu kryciu a farbiacu schopnosť, je odolná voči svetlu, poveternostným vplyvom, teplote a môže sa miešať so všetkými spojivami.
Ultramarinsko modra je umetna anorganska barva, ki vsebuje natrijev in aluminijev silikat z vsebnostjo žvepla. Odporna je na svetlobo in temperaturo, vendar ni odporna na atmosferske vplive, ker jo napadajo dimni plini v zraku. Ne sme se mešati s pigmenti, ki vsebujejo svinec, baker, kobalt in železo. Lahko se meša z materiali, ki se vežejo z vodnim steklom, apnom ali cementom. Na površinah včasih povzroča madeže. Za barvanje cementne malte se lahko uporablja samo čist ultramarin.
Ultramarínová zelená. Ultramarínová modrá má v prvej fáze výrobného procesu zelený tón a v tejto podobe sa tiež predáva. Vlastnosti ultramarínovej zelenej sú približne rovnaké ako pri modrej, ale jej farbiaca sila a svetlostálosť sú nižšie.
Umbra (tmavohnedá) je prírodná anorganická farba s obsahom oxidov železa a mangánu. Je to jediná hnedá zemná farba. Je odolná voči atmosférickým vplyvom, voči svetlu a má strednú odolnosť voči teplote. Môže sa miešať so všetkými spojivovými materiálmi a pigmentmi.
Železitý minium (červený železitý oxid, železitý pyrit) je prírodná anorganická farba, ktorá obsahuje 75% železitého oxidu (Fe203). Je to zemité farbivo, ale môže sa získať aj pražením železnej rudy a hliny. Je odolné voči atmosférickým vplyvom, svetlu, teplote aj slabým kyselinám. Často sa používa a má výbornú kryciu schopnosť.
Črni železov oksid je umetna anorganska snov z vsebnostjo fero- (ferioksida) (Fe304). Uporaben je za barve s cementnimi vezivi, odporen je na vremenske vplive, svetlobo, temperaturo in vplive šibkih kislin. Ima modrikasto črno barvo in dobro prekrivnost.
Žltý oxid železa (marsová žltá, oxidový oker a pod.) je umelá výroba okrových zemných farieb. Ich vlastnosti sú identické.
Pri príprave betónu je veľmi dôležité, aby sa farba čo najlepšie premiešala a aj v prípade, že sa nanáša iba v poslednej vrstve, aby sa hneď naniesla na základnú vrstvu a zhutnila. Dôležité je tiež natrieť debnenie parafínovým olejom, aby sa ľahšie vyberalo. Na výrobu dlaždíc na chodník možno výbornú šablónu vyrobiť pomocou niekoľkých hliníkových pásov, ohnutých do tvaru písmena L, so šírkou 10 cm, hrúbkou 1-2 mm a určitej dĺžky, ktoré sa v požadovanom tvare môžu pribiť klincami na nejakú základnú dosku z dosiek.
Treba venovať pozornosť tomu, že odtieň farby po vyschnutí je oveľa svetlejší, preto sa odporúča najprv pripraviť nejakú vzorku odtieňa.
Betónový plot
Dekorativna ograja se izdeluje iz betonskih elementov, ki se nameščajo na osnovo iz dveh vrst opeke in med opečnimi stebri. Elementi se izdelujejo v kalupih. Osnova in okvir kalupa se izdelata iz skobljane deske. Dve diagonalno nasprotni stranici kalupa se med seboj pritrdijo klinasto, po potrebi s žeblji ali vijaki; tretja se pritrdi s sklepnim tečajem, v četrto pa je treba namestiti po dva vijaka z obročasto glavo enega pod drugim (sl. 1, 1 del). V osrednjo leseno kocko in v spodnji del lesenih vložkov (4 kosov v obliki črke L) je treba namestiti lesene čepke, v spodnjo desko pa izvrtati ustrezne odprtine za sestavljanje čepkov: Ko se izdelujejo betonski elementi, je treba najprej namestiti lesene vložke na njihova mesta, zapreti kalup in ga pritrditi s sornikom (lesenim čepom), nameščenim v obročasti glavi vijakov. Nato je treba kalup napolniti z betonom, mešanim iz drobnega gramoza in cementa znamke 300. Če je beton na pol vezan, je treba kalup razstaviti, vložke odstraniti in nadaljevati izdelavo naslednjega elementa.
Če smo izdelali že dovolj betonskih elementov, lahko začnemo z izdelavo ograje. Po možnosti postavimo na betonsko podlago ali na podlago iz kamna dva reda opeke in >>dvignimo<< stebre.
OBRÁZOK 1
Betonske elemente je treba vstaviti v cementno malto, da se bolje vežejo in bodo trdnejši. Za večjo trdnost ograje je treba betonske elemente »vezati« na opečne stebre. Nad vrsto elementov je treba v stebre zabiti koščke močne žice, upognjene v obliki črke U, in jih nad vrsto elementov povezati z žico. Na ta način bo zagotovljena zadostna trdnost (sl. 1, 2. del).
Pri murovaní už od druhého radu musíme používať vodováhu a olovnicu, pretože nerovnomerne murovaný plot pôsobí veľmi zle po estetickej stránke, predstavuje potenciálne nebezpečenstvo úrazov a má kratšiu životnosť.
Škáry medzi prvkami treba vyplniť maltou kontrastnej farby a starostlivo zarovnať. Keď sa dosiahne vhodná výška, vrch prvkov a stĺpov treba prikryť betónovými doskami. Pri ukladaní betónových dosiek nesmieme šetriť cementovou maltou, pretože v opačnom prípade môžu dosky ľahko spadnúť.
Dekoratívny betónový plot je trvácny a pekný. Samozrejme, možno vyrobiť aj prvky iného tvaru, ak sa zhotovia zodpovedajúce šablóny. Dekoratívny účinok plota možno zvýšiť popínavými rastlinami.